Nenakupujem do smetného koša

Treba vedieť

V obchodoch a supermarketoch častokrát vidíme ľudí ako tlačia preplnené nákupné koše. Svoj „úlovok“ si odvezú domov, na chvíľku sa ním potešia. O niekoľko dní či týždňov sa nám však niektoré veci pokazia, iné nás omrzia. Niektoré spotrebujeme doslova za pár sekúnd či minút, a tak z nákupného koša putujú rovno do koša smetného. Toto prehadzovanie tovaru z koša do koša sa deje prakticky každý deň.

Odpad je starý ako ľudstvo samo. Zásadne sa však zmenil jeho charakter. Archeológovia o niekoľko storočí namiesto pamiatok vyhrabú spod zeme nevábny obsah našich súčasných skládok.

Podľa údajov Štatistického úradu sme na Slovensku vytvorili v roku 2023 2,56 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Je to priemerne 472 kg na osobu, čo predstavuje približne 1,3 kg odpadu na deň. Miera recyklácie bola pritom na úrovni 51,3 %. Na skládkach komunálneho odpadu stále končí takmer 39 % odpadu a v spaľovniach zvyšných 10 %.

V koši vlastne nekončí odpad, ale cenné suroviny, z ktorých sa veci vyrábajú (drevo, ropa, bauxit, železná ruda a iné).

V koši končí v prenesenom zmysle slova aj všetka energia, ktorá sa spotrebuje pri ťažbe surovín, výrobe a preprave produktov. Napríklad pri výrobe 1 kg hliníka sa spotrebuje 47,5 kWh elektriny, čo je 23-krát viac ako pri výrobe skla.

Do koša vyhadzujeme aj vodu, ktorá sa spotrebuje pri pestovaní základných surovín, pri výrobe či preprave. Vodná stopa (t. j. voda, ktorá bola spotrebovaná počas výroby určitého produktu alebo realizácie služby) bavlneného trička je 2 700 litrov vody. Na produkciu 1 kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje takmer 16 000 litrov vody.

Naozaj sme takí bohatí, že si všetky tieto cenné suroviny môžeme dovoliť vyhadzovať len tak do koša? Nehovoriac o tom, že skládky sú významným producentom skleníkového plynu – metánu (CH₄), ktorý má prvých 20 rokov po jeho vypustení do ovzdušia viac ako 80-násobne vyšší globálny otepľovací účinok ako jeho známejší kolega oxid uhličitý (CO₂).

Riešenie problému s odpadom majú v rukách rôzne skupiny ľudí. Úlohou politikov je prijať prísnejšie normy a zákony s cieľom zabezpečiť vyšší podiel recyklácie odpadu, či zákaz používania určitých (hlavne jednorazových) výrobkov.

Úlohou výrobcov je prejsť na model obehového hospodárstva, čiže model produkcie a spotreby, v rámci ktorého sa veci bezhlavo nevyhadzujú, ale sa zdieľajú, požičiavajú, opätovne využívajú, opravujú a recyklujú dovtedy, pokiaľ sa to dá. Týmto spôsobom sa zvyšuje životnosť produktov a znižuje odpad.

Vo vlastných rukách to však máme aj my – spotrebitelia. Výrobcovia vyrábajú to, čo ľudia kupujú. Ak začneme odmietať jednorazové výrobky, neekologické obaly či nekvalitné produkty, nepriamo donútime výrobcov zmeniť ich modely výroby.

Existujú bezobalové obchody, lokálne trhy, predaj z dvora, čapovaná drogéria, výrobky s certifikovanými environmentálnymi značkami, ktoré zaručujú zdravotnú či ekologickú nezávadnosť, ale aj spravodlivý obchod. Doslova na každom kroku sa v súčasnosti stretávame aj s pojmom zero waste (život bez odpadu), čo je životný štýl zameraný na znižovanie tvorby odpadu.

Riešenia sú všade okolo nás. Sú v prírode, v našich mysliach aj srdciach. Stačí sa len natiahnuť a chcieť... Chcieť niečo zmeniť pre našu prítomnosť aj budúcnosť.