Od Tatier k Dunaju

Treba vedieť

Klimatická zmena je globálny jav, ktorý ovplyvňuje celý svet, vrátane Slovenska. Teplota na našej planéte sa postupne zvyšuje, a to má významný vplyv na životné prostredie a ľudskú činnosť. Priemerná ročná teplota sa na Slovensku za posledných sto rokov zvýšila o 1,1 stupňa Celzia. Od Tatier k Dunaju sa prejavuje zmena klímy najmä obdobiami dažďov, sucha a extrémnych klimatických javov, ako sú povodne a silné búrky. Došlo k poklesu atmosférických zrážok v priemere o 5,6 %. Regionálne rozdiely sa zaznamenali medzi južnou a severnou časťou územia. Na juhu Slovenska bol tento pokles 10 %, kým na severe a severovýchode 5 %. Tieto zmeny majú vplyv na poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné zdroje a i.
(Zdroj: https://www.shmu.sk/)

Zo správy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Vedúci! Horia obce! (2023), kde analyzovali stupeň ohrozenia zmenou klímy na úrovni samospráv, vyplýva, že extrémnymi horúčavami je najviac ohrozená južná časť Slovenska (okresy Nové Zámky, Komárno, Dunajská Streda a Bratislava). V správe sa uvádza, že „v dôsledku poľnohospodárskej činnosti je z veľkej časti odlesnená, čo prehlbuje mieru zraniteľnosti“. Dôsledky sucha však ohrozujú aj lesy vo vyšších polohách a poškodzujú ihličnaté lesy v strede a na severe Slovenska. Ovplyvnia celú slovenskú ekonomiku. Kvôli suchu bude úroda nižšia a poveternostné extrémy budú nepriaznivo vplývať aj na zdravie obyvateľstva. (Zdroj: IEP)

Dôsledky zmeny klímy majú v rôznych regiónoch rôznu frekvenciu a intenzitu prejavu. Riešením, ktoré by malo predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu a minimalizovať riziká, je vhodná kombinácia tzv. adaptačných a mitigačných opatrení.

Adaptačné opatrenia predstavujú možnosti, ako sa prírodné a sociálno-ekonomické systémy môžu prispôsobiť prebiehajúcej alebo očakávanej zmene klímy. V mestách a obciach k nim patrí, napr. budovanie dažďových záhrad, vegetačných striech; vertikálnych záhrad a zelených stien, využívanie zatrávňovacej dlažby, vysádzanie zelene.

V súčasnosti sa aj na Slovensku intenzívne zavádzajú mitigačné opatrenia. Predstavujú riešenia, ktoré majú viesť k zmierneniu zmeny klímy. Sú zamerané na znižovanie emisií alebo zvyšovanie záchytov skleníkových plynov. Patrí k nim obmedzenie spaľovania fosílnych palív a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie, rozumné obrábanie pôdy, predchádzanie vzniku odpadu, efektívne využívanie energie na strane výroby, ako aj spotreby, stavba energeticky úsporných budov, podpora udržateľnej mobility. Veľká pozornosť sa venuje ochrane prírody – zabránenie odlesňovaniu, obnovovanie lúk, mokradí, lesov a zakladanie nových lesných porastov je nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity a pre zachytávanie uhlíka z ovzdušia.

Hoci stromy zmierňujú negatívne dopady zmeny klímy, výruby v mestách sú často vykonávané nerozvážne a mimo vegetačného pokoja. Pilotný prieskum na Dolnom Žitnom ostrove, ktorý skúmal environmentálnu vnímavosť obyvateľstva, poukázal na dve skutočnosti. Prvá, že sadenie stromov vykonáva iba hŕstka ľudí, a to vo veku 45 – 60 rokov. A druhá, že ľudia veria, že technológie vyriešia naše problémy (Zdroj: SEV Dropie).

Prechod k nízkouhlíkovej ekonomike je pre Slovensko veľkou príležitosťou, výzvou k zvyšovaniu energetickej nezávislosti, vzniku nových pracovných miest, ako aj rozvoju vedy a výskumu. Tzv. uhlíkové poľnohospodárstvo sa stane ekologickým obchodným modelom – odmení správcov pôdy za využívanie takých postupov pri obhospodarovaní pôdy, ktoré zvyšujú zachytávanie uhlíka z atmosféry (napr. výsadbu živých plotov alebo stromov, pestovanie strukovín, využívanie medziplodín a krycích plodín).

Je potrebné zdôrazniť, že zmena klímy je jednou z najvážnejších environmentálnych výziev, ktorým Slovensko čelí. Jej dôsledky pociťujeme dnes a ovplyvnia aj našu budúcnosť a budúcnosť našich detí. Je tak ľahké začať konať hneď teraz. Znížiť uhlíkovú stopu svojho životného štýlu a podporiť biodiverzitu dokáže svojou troškou každý z nás.