Ráno ma osvieti

Treba vedieť

Je ráno a do izby prenikajú prvé slnečné lúče. Otvorím okno a osvieti ma... Na vlastnej koži pocítim energiu, ktorá dáva všetko do pohybu. Ohrieva povrch Zeme, vytvára vietor, odparuje vodu, poháňa rieky, dáva život rastlinám a prostredníctvom nich aj nám, živočíchom. Veterná a vodná energia, biomasa, ale aj fosílne palivá sú tu len vďaka nej. Vnímam tok tejto energie všetkými živými a neživými systémami na Zemi, na Slovensku, v meste, v mojom byte, v mojom tele.

Ako vyzerá vaše ráno? Niekto putuje priamo do kúpeľne vykonať rannú hygienu. Iný smeruje ku kávovaru alebo rýchlovarnej kanvici. V zimných mesiacoch si hneď z rána posvietime či prikúrime. V letných možno zapíname klímu. Pripravujeme si niečo pod zub. Od samého rána spotrebúvame energiu potrebnú pre chod nášho organizmu, ale aj dodatočnú energiu pre naše vlastné pohodlie. Od samého rána vplývame na zmenu klímy a zmena klímy ovplyvňuje nás.

Posvieťme si na energiu u nás doma.Najviac energie v slovenských domácnostiach spotrebujeme na vykurovanie (73 %) a na ohrev vody (12 %). Na osvetlenie a spotrebiče pripadá 10 % a na varenie 4 %. Vyplýva to z prieskumu, ktorý EUROSTAT realizoval vo všetkých európskych krajinách v roku 2020. Odkiaľ táto energia pochádza? Deti by možno povedali, že zo zásuvky alebo z radiátora. A my dospelí, že od dodávateľa.

Pátrať preto musíme ešte hlbšie. Informáciu, z akých zdrojov pochádza elektrina poháňajúca našu domácnosť, nájdeme na faktúre, ale najčastejšie na webovej stránke dodávateľa. Najväčšiu uhlíkovú stopu má elektrina vyrobená z uhlia a zemného plynu (400 – 800 g CO² na 1 kWh). Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov sa považuje za uhlíkovo čistú, čo nie je úplná pravda. No aj keď zohľadníme emisie spojené s výrobou, výstavbou a recykláciou potrebných zariadení (od približne 12 g pri veternej elektrárni až po 100 g CO² na 1 kWh pri solárnej), stále je výrazne ekologickejšou variantou ako elektrina z fosílnych palív.

Odkiaľ sa berie teplo je náročnejšie identifikovať v prípade bytových domov, pretože sú zásobované centrálne. Opäť nám pomôže faktúra a internet. Najväčšiu uhlíkovú stopu má teplo vyrobené z uhlia, vykurovacieho oleja a zemného plynu (180 – 350 g CO² na 1 kWh). Naopak, veľmi nízku z jadra a biomasy. V prípade biomasy je na stole polemika o jej neutralite z hľadiska životného cyklu dreva (mladý strom nedokáže absorbovať toľko CO² ako jeho predchodca).

Posvieťme si na seba. Aj naše telo je energetický spotrebič. Na to, aby mohlo správne fungovať a pracovať, potrebuje denne prijať zhruba 2,4 kWh energie v podobe potravy. Priemerná 4-členná rodina na Slovensku však spotrebuje ročne asi 14 500 kWh (3 625 kWh na osobu, Zdroj: SIEA). Z toho vyplýva, že spotrebúvame množstvo dodatočnej energie pre zabezpečenie svojich potrieb a životného štýlu.

Posvieťme si na zmenu. Pre zmiernenie (mitigáciu) tempa zmeny klímy sa Slovensko zaviazalo postupne znižovať emisie skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 (Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR). Tzn. že vypustí len toľko emisií, koľko ich dokáže zachytiť. Keďže energetika (spolu s priemyslom a dopravou) je oblasťou s najväčším množstvom emisií na Slovensku, takmer 30 % podiel domácností na konečnej spotrebe energie (Zdroj: Envidat) nie je preto zanedbateľný. O tom, do akej miery bude naša spotreba energie prispievať alebo naopak zmierňovať zmenu klímy, je aj v našich rukách a na našich rozhodnutiach.

Zmenu klímy, ktorá so sebou prinesie miernejšie zimy, by sme však mohli vnímať aj pozitívne. Ušetríme predsa na kúrení. Na druhej strane prinesie dlhotrvajúce obdobia tepla a sucha, ktoré zvýšia výdavky na chladenie nielen potravín, ale tiež vnútorných priestorov, aby pobyt v nich bol znesiteľný. Hrať „mŕtveho chrobáka“ sa v tomto prípade určite neoplatí. Situácia sa sama nevyrieši a ani nás neobíde. My, ľudia, sme naštartovali tento proces a opäť my, ľudia, ho môžeme zmeniť.

Posvieťme si na cestu. Našťastie sú tu dobré správy. Ako spotrebitelia energie máme k dispozícii celý rad mitigačných opatrení, teda riešení, ktoré vedú k zníženiu množstva skleníkových plynov. Niektoré vyžadujú vyššiu vstupnú investíciu – výstavba energeticky pasívneho domu, výmena starého kotla za efektívnejší, zmena zdroja a systému na výrobu tepla a ohrev vody, rôzne stavebné úpravy ako zateplenie, výmena okien, rekuperácia vzduchu či vody. Iné opatrenia vás nemusia nárazovo stáť veľa času ani peňazí – prechod k dodávateľovi tepla a elektriny pochádzajúcich z obnoviteľných zdrojov, nákup zelenej energie s tzv. zárukou pôvodu u vášho aktuálneho dodávateľa, zníženie vnútornej teploty o 2 °C, regulácia tepla pomocou ventilov, výmena starých spotrebičov, pranie pri nižších teplotách a mnohé ďalšie.

Vyberte si riešenia šité na mieru, zohľadnite výšku investícií a ich návratnosť, efektívnosť, vaše lokálne podmienky. Veľa inšpiratívnych materiálov, odporúčaní a rád nájdete na stránkach Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Na preplatenie časti investícií slúžia rôzne dotačné programy ako Zelená domácnostiam alebo Obnov dom.

Na Slovensko každý rok dopadne 200-krát viac slnečnej energie ako spotrebujeme. Nechajme sa „osvietiť“, aby sme videli jej potenciál, náš potenciál.