V práci som COOL

Treba vedieť

Väčšina z nás chodí pravidelne do práce a tí mladší do škôl a škôlok. Trávime tam nezanedbateľnú časť dňa. Práca v uzavretých priestoroch, teda v budovách si vyžaduje určitý komfort. Zákonník práce určuje zamestnávateľovi, aké podmienky na prácu musí zamestnancovi vytvoriť. Jedným z parametrov je aj teplota na pracovisku.

Pri ľahkej kancelárskej práci je vyhláškou č. 99/2016 Z. z. Ministerstva zdravotníctva SR o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom určená minimálna teplota 19 °C a maximálna 26 °C (pre rok 2023). V školách a škôlkach je minimálna teplota miestnosti, kde sa deti zdržujú permanentne minimálne štyri hodiny, určená na 20 °C. V šatni, chodbách alebo iných priestoroch školy môže teplota dosahovať aj nižšie hodnoty (podľa vyhlášky č. 527/2007 Z. z.).

Určite poznáte situáciu, keď v zime sedíte za počítačom v bunde či deke. Naopak, počas horúčav, ktoré nastupujú už na jar, sa zase potíte za oknami kancelárií či škôl bez toho, aby ste čo i len pohli brvou. Na rad prichádza kúrenie a klimatizácia, ktoré zvyšujú nielen náklady na prevádzku, ale aj našu uhlíkovú stopu (množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry).

Náš pobyt v budovách a tepelný komfort na pracoviskách teda úzko súvisí so zmenou klímy. Spotreba energie na zabezpečenie ideálnej teploty prispieva emisiami skleníkových plynov ku zmene klímy. A spätne, zmena klímy svojím extrémnym počasím vplýva na vnútornú klímu v budovách, a teda aj na našu pohodu a zdravie.

Od roku 2006 u nás platí zákon o energetickej certifikácii. Jeho cieľom je optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z ich prevádzky. Zavádza povinnosť energetickej certifikácie budov, ktorej výsledkom je certifikát s tzv. energetickou triedou. Najkvalitnejšie budovy s najnižšou spotrebou energie a najnižšími prevádzkovými nákladmi na energiu, majú certifikáty s triedou A prípadne B, úplne zlé a nevyhovujúce budovy majú triedu G.

Všetky nové budovy postavené od roku 2008 takýto certifikát dostavajú automaticky pri kolaudácii. Avšak väčšina škôl bola vybudovaná ešte v minulom storočí, a preto ním nedisponuje. Dnes je však tento audit považovaný za smerodajný napríklad pri projektoch zameraných na rekonštrukciu verejných, ale aj súkromných budov.

V čase energetickej krízy, keď ceny elektriny a plynu výrazne stúpajú, ceny energií zasahujú aj do fungovania rôznych administratívnych prevádzok a škôl. Zamestnávatelia preto musia realizovať kroky na dosiahnutie maximálnych úspor nielen z ekologického, ale aj ekonomického hľadiska.

Ako ušetriť energiu, znížiť náklady a tiež uhlíkovú stopu prevádzky našich pracovísk? Faktom je, že v tomto smere máme ešte veľký priestor na zlepšenie. Vysoká spotreba energie môže byť dôsledkom plytvania samotnými užívateľmi budovy a ich spotrebiteľských návykov, nesprávneho nastavenia zariadení a ich nedostatočnou údržbou, používania energeticky neefektívnych spotrebičov. Dobrou správou je, že existuje veľa možností, ako ušetriť energiu a zlepšiť vnútornú klímu bodov aj bez veľkých investícií a púšťania „klímy“.

Ministerstvo školstva v Manuáli úspor energií (MŠVVaŠ SR, 2023) vydalo odporúčania pre školy ako šetriť energiami, rozdelené do troch kategórií:

Organizačné opatrenia – slúžia na zefektívnenie prevádzky školy (maximálne využitie budov, obmedzenie prevádzkovej doby telocvične, zatváranie vstupných dverí, nezatemňovanie okien v zimnom období, školenia pre zamestnancov o šetrení energiami, efektívne vetrať, uvoľniť vykurovacie telesá, odhaliť skryté spotrebiče energie, nepoužívať na vykurovanie elektrické ohrievače či klimatizáciu).

Technicko-prevádzkové opatrenia sú určené na zlepšenie prevádzkových podmienok (odvzdušnenie vykurovacieho systému, kontrola teploty v miestnostiach a používanie ventilov na radiátoroch, oprava alebo výmena batérií a hlavíc za úspornejšie, vloženie perlátorov do vodovodných batérií, odstavenie teplej vody a útlm teploty mimo prevádzky, zníženie teploty teplej vody, termovízne meranie únikov tepla atď.).

Investičné opatrenia predstavujú významnú zmenu v technickom a energetickom vybavení školy (automatické spínače svetla, samostatné meranie elektriny a tepla pre jednotlivé objekty, zateplenie, výmena okien, osvetlenie LED, výmena vykurovacieho systému atď.).

Poviete si: „Veď vďaka zmene klímy nastúpi leto skôr, vykurovacia sezóna nebude trvať dlho, a teda ušetríme.“ Nie je to celkom tak. Teplota vzduchu v interiéri budov sa rýchlo stáva priam neznesiteľnou a jej ochladzovanie beží opäť na spotrebe energie. Prevádzka budovy je teda energeticky náročná počas celého roka. V zime si môžeme obliecť o jednu vrstvu viac, ale v lete sa nevieme obrazne povedané „vyzliecť z kože“. K prehriatiu budov častokrát prispievajú aj priľahlé betónové a asfaltové plochy, prístupové cesty, múry, parkoviská či chodníky.

A ako zostať COOL na pracovisku či v škole aj počas horúčav? Nie je nad dopĺňanie tekutín v podobe čistej vody z vodovodu. Schladiť hlavu a mikroklímu pomôžu aj zelené a modré prvky v blízkom okolí (napr. dažďové záhrady, jazierka, výsadba stromov, zelená stena alebo strecha), priesakové a zelené spevnené plochy.