Minimalizuj idling

Ilustračný obrázok
Bežné vozidlo so zapnutým motorom počas státia na voľnobehu (v preklade „idling“) dokáže vypustiť rovnaké množstvo znečisťujúcich látok ako počas celej svojej jazdy. Medzi vodičmi vládne mýtus, že častým vypínaním a zapínaním motora sa míňa viac paliva. Vypnutím motora počas státia naopak šetríš motor auta, životné prostredie, spoločné ovzdušie a aj svoju peňaženku. Mimochodom, ide o priestupok, za ktorý hrozí u nás pokuta do 30,00 €. Spadá do toho napríklad aj zohrievanie motora v chladných mesiacoch, čakanie na spolucestujúcich alebo vykladanie detí pred školou, ktoré trvá dlhšie ako 30 sekúnd.
1 Prečítaj si mýty a fakty o idlingu a zisti, v akých situáciách treba vypínať motor auta.
2 Ak si vodič. Tento mesiac sa sústreď na to, aby si motor nezapínal príliš skoro a vypínal ho pri státí dlhšom ako 30 sekúnd.
3 Ak si nevodič. Urob malú osvetu. Upozorni kolegov, rodičov, spolucestujúcich, priateľov na to, že idling je zlodejom zdravia, peňazí a čistého ovzdušia.
Pošli nám fotku zo svojej zodpovednej jazdy autom alebo z tvojej osvetovej akcie o idlingu. Napíš krátku správu.
Zapoj sa do výzvy
Ak sa chceš zapojiť do výzvy . Ak nemáš prihlasovacie údaje, registruj sa.
User

Treba vedieť

Kvalita ovzdušia úzko súvisí s dopravou (úmyselný pohyb dopravných prostriedkov) a mobilitou (premiestňovanie osôb a tovarov po dopravných cestách). Tieto tri témy sú ako trojuholník, v ktorom každá strana podopiera zvyšné dve. Pri našom presúvaní sa po cestách preto, okrem iného, visia vo vzduchu aj tieto otázky: Aké ovzdušie dýchame na miestach, ktorými denne dochádzame do práce a školy? Ako to súvisí so spôsobom prepravy? Aké sú následky našich každodenných návykov a rozhodnutí v oblasti mobility?

V dnešnej uponáhľanej dobe sa stále viac spoliehame na vlastné autá. Život v mestách, kde sú presuny medzi prácou, školou, záľubami a obchodmi na dennom poriadku, vedie k čoraz väčšiemu počtu áut na cestách. Tisíce až desaťtisíce áut presúvajúcich sa pomaly na malé vzdialenosti sú zdrojom škodlivých látok (predovšetkým emisií oxidov dusíka – NOX a oxidu uhoľnatého – CO), ktoré sa dostávajú do ovzdušia a ovplyvňujú zdravie nás aj ekosystémov.

 

Výsledkom je znečistené ovzdušie v prímestských a mestských častiach s hustou premávkou na hlavných uzloch, križovatkách a v kolónach pri ranných a poobedňajších špičkách. Prejavuje sa formou smogu, zápachu alebo zdravotných problémov obyvateľov – môže spôsobovať problémy s dýchaním, zvyšovať riziko astmy, alergií alebo iných vážnych ochorení.

Reakciou na zhoršujúce sa podmienky v mestách je na druhej strane rastúci záujem jednotlivcov o alternatívne spôsoby dochádzania, ako je chôdza, kolobežka, bicykel či využívanie verejnej dopravy. Popularitu získavajú aj rôzne zelené technológie. Spolu vytvárajú tlak na samosprávy, aby začali konať kroky smerom k udržateľnej mestskej mobilite.

Mestá po celom svete zlepšujú infraštruktúru pre cyklistov a peších. Budujú cyklochodníky prepájajúce hlavné časti mesta, stojiská, zdieľanú cyklodopravu. Realizujú opatrenia, ktoré robia verejnú dopravu výhodnejšou, spoľahlivou a atraktívnou. Obmedzujú parkovanie v centre, limitujú počet áut na sídliskách, zavádzajú pešie zóny. Vytvárajú systém jednosmeriek, ktoré spomaľujú pohyb v meste autom, budujú záchytné parkoviská a poskytujú rýchlu kyvadlovú prepravu (službu „park and ride“). Vytvárajú tzv. zelené zóny – oblasti s obmedzeným alebo spoplatneným pohybom áut; nízkoemisné zóny – obmedzujú maximálne povolenú rýchlosť na obchvatoch miest; bezemisné zóny – nepovoľujú vstup autám, ktoré nespĺňajú emisné limity. 

Tento trend nie je len o znižovaní znečistenia ovzdušia, ale aj o zlepšení kvality života a komfortu obyvateľov miest. Menej áut a funkčná hromadná doprava znamená aj menej výdavkov a viac času, menej hluku a viac priestoru pre biodiverzitu, oddych a kvalitné trávenie voľného času.

Áno, povedzme si to otvorene. Stále je pre nás jednoduchšie zvoliť si pohodlie individuálnej prepravy autom. Svedčia o to tom aj tieto fakty o nás, Slovákoch: Každá druhá cesta je vykonaná autom. V roku 2030 bude na 1 000 Slovákov pripadať 546 automobilov. Pri zlacnení nákladov na cestovné o 50 % je iba 1 % cestujúcich ochotných presadnúť na verejnú dopravu. Až 54,9 % ciest do práce je vykonaných autom a z toho 16,3 % je kratších ako 5 km. (Zdroj údajov: Inštitút dopravnej politiky).

Povedzme si otvorene aj ďalšie fakty: Pri pravidelných presunoch v kolónach spotrebujeme oveľa viac paliva; namiesto individuálneho presunu tak stojíme hromadne za sebou alebo v radoch vedľa seba; ovzdušie v našom aute je viac znečistené ako ovzdušie v jeho okolí, kde sa znečisťujúce látky rozptýlia; auto v meste zaberá plochu dvoch parkovacích miest – jedno platené pred domom a jedno pred pracoviskom; auto musíme pravidelne kŕmiť, neustále si pýta našu pozornosť a starostlivosť. 

Ešte stále nám to vychádza ako pohodlné a výhodné? Automobilová preprava v meste dnes stráca zmysel a neguje svoje vlastné výhody. Naopak, získava ich hromadná preprava, ktorá ako bonus prináša sociálnu interakciu, presun bez frustrácie v kolónach a bez strachu o to, kde zaparkujem auto. Preprava pešo alebo na bicykli je zaručene individuálna, ponúka súkromie a prispieva k zlepšeniu fyzického zdravia. 

Jesenné mesiace prinášajú možnosť odskúšať si výhody udržateľnej mobility priamo na sebe (Medzinárodný mesiac dochádzania pešo do školy – október, Svetový deň cyklistiky – 1. 10., Deň bez áut – 22. 9., Európsky týždeň mobility – 16. - 22. 9.). V máji je Svetový deň  chôdze (8. 5.), v júni môžeme zapojiť svoj pracovný tím do kampane Do práce na bicykli. Celoročná kampaň Do školy po vlastných pomáha identifikovať kritické body a predkladať návrh opatrení, ktoré by podporili žiakov a ich rodičov v dochádzaní do školy pešo či na bicykli. Pomáha redukovať tzv. rodičovský smog, vysvetľuje negatíva státia na voľnobehu (idling), a hlavne vedie k zlepšeniu kvality ovzdušia, ktoré deti dýchajú v okolí školy.

Sme to my, ktorí môžeme rozhodovať, akú cestu si zvolíme. Zmena nášho správania v mobilite už visí vo vzduchu.

Cieľ 2030

Zvýšiť podiel hromadnej dopravy, cyklistickej dopravy a chôdze, ako aj automatizovanej, prepojenej a multimodálnej mobility, čím sa výrazne zníži znečistenie a dopravné preťaženie, najmä v mestách, zlepší sa zdravie a zvýši sa kvalita života obyvateľov
(Stratégia pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu Slovenska 2030 ).

V čom to viazne

Čo nám bráni v tom, aby sme sa presúvali do práce, školy, na krúžky či nákupy udržateľne? Odpoveďou v mnohých prípadoch je „stále chýbajúca infraštruktúra“: mestská a prímestská doprava nechodí tak, ako potrebujem¸ MHD stojí v zápchach rovnako dlho ako auto; na mojej trase nie sú vybudované cyklocesty a pod. Mestá po celom Slovensku si pomaly, ale isto vytvárajú plány udržateľnej mobility a malé zmeny je cítiť takmer v každom z nich. Potrebujú však vidieť podporu nás, cestujúcich. Vyjadrime svoj názor a záujem o túto zmenu. Vráťme mestá ľuďom – vystúpme z áut a poďme pešo, na bicykli alebo mestskou hromadnou dopravou. Ak je v našich rukách ovplyvniť mobilitu v práci alebo v škole, urobme svoj malý krok s veľkým dosahom.

Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú výlučne názormi autora/autorky/autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo CINEA. 
Európska únia ani orgán poskytujúci grant za ne nenesú zodpovednosť. 
Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR.