Pri presune mestom

Treba vedieť

Kvalita ovzdušia úzko súvisí s dopravou (úmyselný pohyb dopravných prostriedkov) a mobilitou (premiestňovanie osôb a tovarov po dopravných cestách). Tieto tri témy sú ako trojuholník, v ktorom každá strana podopiera zvyšné dve. Pri našom presúvaní sa po cestách preto, okrem iného, visia vo vzduchu aj tieto otázky: Aké ovzdušie dýchame na miestach, ktorými denne dochádzame do práce a školy? Ako to súvisí so spôsobom prepravy? Aké sú následky našich každodenných návykov a rozhodnutí v oblasti mobility?

V dnešnej uponáhľanej dobe sa stále viac spoliehame na vlastné autá. Život v mestách, kde sú presuny medzi prácou, školou, záľubami a obchodmi na dennom poriadku, vedie k čoraz väčšiemu počtu áut na cestách. Tisíce až desaťtisíce áut presúvajúcich sa pomaly na malé vzdialenosti sú zdrojom škodlivých látok (predovšetkým emisií oxidov dusíka – NO_X a oxidu uhoľnatého – CO), ktoré sa dostávajú do ovzdušia a ovplyvňujú zdravie nás aj ekosystémov.

 

Výsledkom je znečistené ovzdušie v prímestských a mestských častiach s hustou premávkou na hlavných uzloch, križovatkách a v kolónach pri ranných a poobedňajších špičkách. Prejavuje sa formou smogu, zápachu alebo zdravotných problémov obyvateľov – môže spôsobovať problémy s dýchaním, zvyšovať riziko astmy, alergií alebo iných vážnych ochorení.

Reakciou na zhoršujúce sa podmienky v mestách je na druhej strane rastúci záujem jednotlivcov o alternatívne spôsoby dochádzania, ako je chôdza, kolobežka, bicykel či využívanie verejnej dopravy. Popularitu získavajú aj rôzne zelené technológie. Spolu vytvárajú tlak na samosprávy, aby začali konať kroky smerom k udržateľnej mestskej mobilite.

Mestá po celom svete zlepšujú infraštruktúru pre cyklistov a peších. Budujú cyklochodníky prepájajúce hlavné časti mesta, stojiská, zdieľanú cyklodopravu. Realizujú opatrenia, ktoré robia verejnú dopravu výhodnejšou, spoľahlivou a atraktívnou. Obmedzujú parkovanie v centre, limitujú počet áut na sídliskách, zavádzajú pešie zóny. Vytvárajú systém jednosmeriek, ktoré spomaľujú pohyb v meste autom, budujú záchytné parkoviská a poskytujú rýchlu kyvadlovú prepravu (službu „park and ride“). Vytvárajú tzv. zelené zóny – oblasti s obmedzeným alebo spoplatneným pohybom áut; nízkoemisné zóny – obmedzujú maximálne povolenú rýchlosť na obchvatoch miest; bezemisné zóny – nepovoľujú vstup autám, ktoré nespĺňajú emisné limity. 

Tento trend nie je len o znižovaní znečistenia ovzdušia, ale aj o zlepšení kvality života a komfortu obyvateľov miest. Menej áut a funkčná hromadná doprava znamená aj menej výdavkov a viac času, menej hluku a viac priestoru pre biodiverzitu, oddych a kvalitné trávenie voľného času.

Áno, povedzme si to otvorene. Stále je pre nás jednoduchšie zvoliť si pohodlie individuálnej prepravy autom. Svedčia o to tom aj tieto fakty o nás, Slovákoch: Každá druhá cesta je vykonaná autom. V roku 2030 bude na 1 000 Slovákov pripadať 546 automobilov. Pri zlacnení nákladov na cestovné o 50 % je iba 1 % cestujúcich ochotných presadnúť na verejnú dopravu. Až 54,9 % ciest do práce je vykonaných autom a z toho 16,3 % je kratších ako 5 km. (Zdroj údajov: Inštitút dopravnej politiky).

Povedzme si otvorene aj ďalšie fakty: Pri pravidelných presunoch v kolónach spotrebujeme oveľa viac paliva; namiesto individuálneho presunu tak stojíme hromadne za sebou alebo v radoch vedľa seba; ovzdušie v našom aute je viac znečistené ako ovzdušie v jeho okolí, kde sa znečisťujúce látky rozptýlia; auto v meste zaberá plochu dvoch parkovacích miest – jedno platené pred domom a jedno pred pracoviskom; auto musíme pravidelne kŕmiť, neustále si pýta našu pozornosť a starostlivosť. 

Ešte stále nám to vychádza ako pohodlné a výhodné? Automobilová preprava v meste dnes stráca zmysel a neguje svoje vlastné výhody. Naopak, získava ich hromadná preprava, ktorá ako bonus prináša sociálnu interakciu, presun bez frustrácie v kolónach a bez strachu o to, kde zaparkujem auto. Preprava pešo alebo na bicykli je zaručene individuálna, ponúka súkromie a prispieva k zlepšeniu fyzického zdravia. 

Jesenné mesiace prinášajú možnosť odskúšať si výhody udržateľnej mobility priamo na sebe (Medzinárodný mesiac dochádzania pešo do školy – október, Svetový deň cyklistiky – 1. 10., Deň bez áut – 22. 9., Európsky týždeň mobility – 16. - 22. 9.). V máji je Svetový deň  chôdze (8. 5.), v júni môžeme zapojiť svoj pracovný tím do kampane Do práce na bicykli. Celoročná kampaň Do školy po vlastných pomáha identifikovať kritické body a predkladať návrh opatrení, ktoré by podporili žiakov a ich rodičov v dochádzaní do školy pešo či na bicykli. Pomáha redukovať tzv. rodičovský smog, vysvetľuje negatíva státia na voľnobehu (idling), a hlavne vedie k zlepšeniu kvality ovzdušia, ktoré deti dýchajú v okolí školy.

Sme to my, ktorí môžeme rozhodovať, akú cestu si zvolíme. Zmena nášho správania v mobilite už visí vo vzduchu.