V krajine a v záhrade

Treba vedieť

V čase, keď nad Slovenskom kvôli zhoršenej kvalite ovzdušia visí žaloba Európskej komisie, je obnova prvkov zelenej infraštruktúry v krajine jedným z najlepších možných riešení, ako tomuto stavu predchádzať a čeliť. 

Výsadba alejí a stromoradí popri cestách II. a III. triedy má pozitívny vplyv na zvyšovanie biodiverzity, znižovanie veternej erózie, upokojenie dopravy a hlavne na zlepšovanie kvality ovzdušia v ich okolí. Začali sa vysádzať z rozhodnutia rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie, aby vojaci pochodujúci na dlhé vzdialenosti, netrpeli hladom a horúčavou, pod lúčmi slnka. Dnes ich postupne strácame a spolu s nimi aj všetky pozitíva.

Významným zeleným prvkom v urbánnej krajine je mestská zeleň – zeleň na sídliskách, námestiach, peších zónach, v parkoch, areáloch budov, školských záhradách, na cestných ostrovčekoch, lemoch chodníkov či cintorínoch. Spríjemňuje nám pobyt a presun mestom, poskytuje tieň a úľavu od horúčav. Cenná je však aj pre svoju schopnosť zachytávať z ovzdušia škodlivé látky ako ozón, oxidy dusíka a prachové častice. Všeobecne platí, že čím väčší povrch zelenej hmoty, tým väčší záchyt týchto látok.

Pre zachovanie stability ekosystémov, zmierňovanie dopadov zmeny klímy a pre zlepšovanie kvality ovzdušia majú však prirodzené spoločenstvá lesov a pralesov najväčšiu hodnotu. Je našou spoločnou úlohou ich chrániť. 

A čo visí nad našimi vlastnými záhradami ako oázami zelene? Môže to byť aj samotný otáznik, pretože kým v minulosti mať vlastnú pôdu znamenalo mať zásobu potravín a byť sebestačný, dnes sú pohnútky úplne iné. Dnes sa sťahujeme na vidiek, aby sme mali záhradu s dokonalým anglickým trávnikom a vysokým tujovým plotom.

Nad záhradami, hlavne v jarných a jesenných mesiacoch, ale visia aj ďalšie veci. Kúdoly dymu z vypaľovania suchej trávy či spaľovania lístia, konárov a rastlinných zvyškov. Spaľovaním záhradného odpadu pritom porušujeme hneď tri zákony – jeden o ovzduší, druhý o odpadoch a tretí o ochrane pred požiarmi (za čo nám môže na krku visieť aj pokuta od cca 300 do 1 500 eur).

Odpad zo záhrady je príliš vlhký, preto oheň nadmerne dymí, a to čo následne visí vo vzduchu aj dýchame. Sú to prachové častice PM₁₀ a PM_2,5, benzo(a)pyrén, oxid uhoľnatý a ďalšie látky, ktoré síce nevidíme vchádzať do nášho organizmu, ale môžeme ich cítiť v podobe podráždenia slizníc očí, hrdla a nosa.

Kam teda so záhradným odpadom? Mulčujme a kompostujme. Pôda, ktorá nie je pokrytá zeleňou, rýchlo vysychá. To, čo vytrhneme, nechajme ležať na pôde ako prirodzenú ochranu pred slnkom a prerastajúcou burinou. Zlepší sa pórovitosť pôdy a schopnosť nasiaknuť a zadržať vodu. V konečnom dôsledku nebudeme musieť toľko plieť a zalievať.

Pozitívne vlastnosti kompostu sú dávno známe – nahrádza syntetické hnojivá, chráni pôdu pred eróziou, zadržiava vodu. Ale čo ak je záhradného odpadu príliš veľa? Určite nepatrí do nádob na zmesový odpad. Pretože by putoval na skládku, kde by svojím rozkladom prispieval k tvorbe metánu (silného skleníkového plynu). Prebytočný záhradný odpad dávame do nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu, priamo do kompostárne alebo ho môžeme aj darovať. Napríklad nejakému susedovi, ktorý si práve založil Záhon ROZUMA. Prečítajte si o ňom viac a možno aj vy zistíte, že to dá rozum.

Dopestovať si vlastné potraviny je parádny spôsob, ako zlepšovať kvalitu ovzdušia. Neobrábal ich traktor, neboli postrekované a umelo hnojené, nenacestovali kilometre loďou alebo kamiónom, neboli skladované v chladiacich boxoch a nevyrábal sa pre ne zbytočný obal. Dôležitý je aj pocit, že vieme, čo jeme. Malú záhradku si môžeme vytvoriť hoc aj na balkóne, parapete okna, pred panelákom či dokonca v nakličovacej miske. 

Na výber  máme aj veľa ďalších spôsobov, ako sa vyhnúť priemyselne pestovaným a spracovaným produktom. Napríklad ním môže byť lokálny dodávateľ či gazda, ktorému dôverujeme. Systémom debničiek nám môže sezónne vždy namiešať to, čo aktuálne rastie. Počuli ste o predaji z dvora či komunitných záhradách? Práve tie vznikajú aj popri našich sídliskách a tešia sa veľkej obľube. Už osvedčeným tipom môžu byť strešné záhrady,  ktoré napr. aktuálne zásobujú aj niektoré nemocničné jedálne v USA. 

 

Nahraďme tujový plot kvitnúcim alebo jedlým, nudný trávnik premeňme na pestrý koberec, založme si hoc i malú záhradku na okne či pod oknom, pretože... 

„Ak máte záhradu a knižnicu, máte všetko, čo potrebujete.“ Marcus Tullius Cicero