V krajine a v záhrade
Nalož s ním
Zaujímavosti:
Každý z nás produkuje biologicky rozložiteľný odpad (BRO) či už v záhrade, alebo v kuchyni. Ak sa dostane na skládku, rozkladá sa bez prístupu vzduchu a vytvára skleníkové plyny. Napriek tomu stále tvorí až 40 % objemu našich zmesových smetných košov.
Spáliť ho tiež nie je rozumným riešením. Takýto odpad obsahuje veľa vody, preto oheň nadmerne dymí. Znečisťujúce látky, ktoré pri tom vznikajú, následne dýchame. Navyše pritom porušujeme hneď tri zákony – jeden o ovzduší, druhý o odpadoch a tretí o ochrane pred požiarmi (za čo nám môže na krku visieť pokuta od cca 300 do 1 500 eur pre fyzické osoby).
Kam teda so záhradným odpadom? Určite do nádoby určenej na jeho zber v našej obci alebo meste. Ak máme záhradu, mulčujme a kompostujme. Vrátiť tento odpad späť do zeme, tam odkiaľ prišiel, je tak logické a prospešné. Ale čo ak je záhradného odpadu príliš veľa? Prebytočný odpad môžeme doniesť priamo do kompostárne alebo si založme tzv. Záhon ROZUMA. Záhon, ktorý kŕmime tvrdým aj mäkkým bioodpadom a ktorý sa nám postará o bohatú a zdravú úrodou bez pletia, okopávania, hnojenia a polievania. Príklad lokálneho obehového hospodárenia – to dá rozum.
Vaše bezprostredné reakcie:
Soňa Č.
Všetok náš kuchynský bioodpad poctivo triedime a ukladáme do domáceho kompostéra. Tešíme sa, že si takto sami vyrobíme kvalitné hnojivo pre našu záhradku.
Martin G.
Mali sme doma staršie jablká, tak som ich dal na dvor, kde sa nachádza kompost. Kompostujeme doma už dlhšie.
Alex R., Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica
My máme doma kompost pri sliepkach a vlastne tam, keď dáme bioodpad, sliepky to spapajú.
Nina K., Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica
Doma používame bioodpad z kávovara ako hnojivo do vyvýšených záhonov.
Martin S., ZŠ s MŠ Komenského ulica, Poprad
Pri čistení areálu MŠ sme využili obecný traktor, ktorý nám zo školskej záhrady odviezol suchú trávu, šišky a malé konáre na obecnú bioskládku. Deti počas vychádzky zbierali spod stromov konáre a dávali ich do košov vhodných na BRO, ktoré sú rozmiestnené v obci na konkrétnych miestach (škôlka, kostol, detské ihrisko). Tak deti môžu aj svojich rodičov upozorniť, kde patria veci zo záhrady. Obec má na to priestory aj nádoby.
Petronela Š., Materská škola, Podhorie
My máme kompostér už od mala. Má to svoje fázy: najprv naplnenie, potom ho postupne dopĺňame, a keď sa to rozloží, máme zdravú a plnohodnotnú výživnú zeminu.
Chiara K., Stredná zdravotnícka škola, Prešov
Doma recyklujeme biologický odpad (šupky zo zeleniny a ovocia, škrupiny z vajec...) tak, že to vyhadzujeme na kompost a následne to používame na hnojenie záhrady.
Rebeka A.
V našej škole máme školskú záhradu a zároveň so žiakmi pravidelne navštevujeme Ťahanovskú záhradu, ktorá má komunitný charakter. Žiakov učíme, ako správne separovať biologický odpad a vhadzovať ho do kompostéra. Vzniknutý kompost následne využívame na hnojenie pestovaných rastlín.
Súkromná základná škola slobodného demokratického vzdelávania, Galaktická 9, Košice
Už roky s mojou rodinou kompostujeme náš bioodpad a prináša to aj isté výhody. Napríklad si tak môžeme vytvoriť vlastné hnojivo pre naše záhony v záhrade.
Terézia Č.
Do nádoby na bioodpad dávame všetky veci, ktoré do nej patria, mame ju na dedine, odvážajú ju smetiari 1x do týždňa. Vždy v nedeľu večer si pripravíme vrecko, do ktorého počas týždňa dávame veci, ktoré tam patria (napr. šupky z ovocia, zhnité ovocie, zvyšky potravín, zeleninu, čajové sáčky, kvietky alebo záhradný odpad).
Lilien P.
Eva H., ZŠ Muránska Dlhá Lúka
Žiaci si premysleli rôzne možnosti jeho využitia a zamerali sa na ekologické a logické riešenia. Počas aktivity sme prakticky vyskúšali viacero spôsobov spracovania BRO. Časť odpadu sme kompostovali v školskom areáli, čím sme podporili tvorbu prírodného hnojiva. Ďalšiu časť sme využili na mulčovanie, ktoré pomáha udržiavať vlhkosť pôdy a chráni rastliny. Zároveň sme založili menší ukážkový záhon, kde sme využili spracovaný materiál. Žiaci sa oboznámili aj s možnosťou darovania biologického odpadu a s jeho odvozom do kompostárne. Diskutovali sme o správnom triedení odpadu a o význame používania vhodných zberných nádob.
Diana J., Stredná odborná škola agrotechnická, Moldava nad Bodvou
Bolo zaujímavé, počúvať v rozhovore, že aj 3 – 4-ročne deti majú k tejto téme čo povedať – ako ony vnímajú, pozorujú činnosť svojich rodičov doma či v záhrade. Ako napodobňujú ich činnosť, pomáhajú a snažia sa v rodinách spoločne triediť aj takýto druh odpadu správnym spôsobom, do správnych nádob... Naučili sa, že aj v MŠ sa kuchynský odpad separátne likviduje.
Eva L., MŠ Volgogradská, Prešov
Keďže bývam v meste v byte, nemáme doma veľa možností na vytvorenie nejakého veľkého kompostu. Doma máme náš vlastný BRO kôš. Je ním menší košíček, do ktorého počas dňa dávame kuchynský bioodpad a väčšinou každé ráno ho ide niekto z rodiny vysypať do nádoby s bioodpadom, ktorý máme pred našou bytovkou a je vyhradený len na BIOODPAD. Je to hnedá nádoba v tvare zvona. Do bioodpadu dávame šupy z ovocia a zeleniny, zvyšky z chleba, kávové a čajové zvyšky a škrupiny z vajec. Nesmie tam ísť mäso a kosti, použitý kuchynský olej (ten by sa mal zbierať samostatne), tekuté potraviny, plastové, papierové a sklenené obaly. Teším sa, že už aj v meste sa vďaka týmto nádobám s bioodpadom nájde pre tento bioodpad ďalšie prospešné využitie.
Vivien J.
U nás doma sa všetok biologicky rozložiteľný materiál ako zvyšky ovocia či zeleniny odkladá do separátnych nádob a pretože môj starký má na záhrade dve kompostovacie nádoby, tak sa to vhadzuje tam spolu s pokosenou trávou, zvyškami zelených rastlín či suchého lístia. Vďaka prirodzenému rozkladu sa potom vzniknutý kompost vráti do pôdy v podobe prírodného hnojiva.
Mirko G., ZŠ s MŠ, Komenského ulica, Poprad
Výzvu mesiaca marec sme poňali na našej škole takto: žiaci dostali za úlohu navrhnúť spôsob, ako by sa v ich triede mohol zbierať BRO zo zvyškov jedla (napr. z desiat). Navrhovali miesto, kde by bola umiestnená nádoba na zber, etiketu, kto by sa o to staral a podobne. Ďalej navrhli aj to, ako by nádoba na zber tohto odpadu vyzerala a nakreslili ju. Žiakom sa aktivita páčila, vytvorili pekné návrhy. My na škole BRO separujeme už dlhší čas, tento rok sme sa zapojili do zberu použitého kuchynského oleja.
Gabriela U., Základná škola s materskou školou, Senohrad
Treba vedieť
V čase, keď nad Slovenskom kvôli zhoršenej kvalite ovzdušia visí žaloba Európskej komisie, je obnova prvkov zelenej infraštruktúry v krajine jedným z najlepších možných riešení, ako tomuto stavu predchádzať a čeliť.
Výsadba alejí a stromoradí popri cestách II. a III. triedy má pozitívny vplyv na zvyšovanie biodiverzity, znižovanie veternej erózie, upokojenie dopravy a hlavne na zlepšovanie kvality ovzdušia v ich okolí. Začali sa vysádzať z rozhodnutia rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie, aby vojaci pochodujúci na dlhé vzdialenosti, netrpeli hladom a horúčavou, pod lúčmi slnka. Dnes ich postupne strácame a spolu s nimi aj všetky pozitíva.
Významným zeleným prvkom v urbánnej krajine je mestská zeleň – zeleň na sídliskách, námestiach, peších zónach, v parkoch, areáloch budov, školských záhradách, na cestných ostrovčekoch, lemoch chodníkov či cintorínoch. Spríjemňuje nám pobyt a presun mestom, poskytuje tieň a úľavu od horúčav. Cenná je však aj pre svoju schopnosť zachytávať z ovzdušia škodlivé látky ako ozón, oxidy dusíka a prachové častice. Všeobecne platí, že čím väčší povrch zelenej hmoty, tým väčší záchyt týchto látok.
Pre zachovanie stability ekosystémov, zmierňovanie dopadov zmeny klímy a pre zlepšovanie kvality ovzdušia majú však prirodzené spoločenstvá lesov a pralesov najväčšiu hodnotu. Je našou spoločnou úlohou ich chrániť.
A čo visí nad našimi vlastnými záhradami ako oázami zelene? Môže to byť aj samotný otáznik, pretože kým v minulosti mať vlastnú pôdu znamenalo mať zásobu potravín a byť sebestačný, dnes sú pohnútky úplne iné. Dnes sa sťahujeme na vidiek, aby sme mali záhradu s dokonalým anglickým trávnikom a vysokým tujovým plotom.
Nad záhradami, hlavne v jarných a jesenných mesiacoch, ale visia aj ďalšie veci. Kúdoly dymu z vypaľovania suchej trávy či spaľovania lístia, konárov a rastlinných zvyškov. Spaľovaním záhradného odpadu pritom porušujeme hneď tri zákony – jeden o ovzduší, druhý o odpadoch a tretí o ochrane pred požiarmi (za čo nám môže na krku visieť aj pokuta od cca 300 do 1 500 eur).
Odpad zo záhrady je príliš vlhký, preto oheň nadmerne dymí, a to čo následne visí vo vzduchu aj dýchame. Sú to prachové častice PM10 a PM2,5, benzo(a)pyrén, oxid uhoľnatý a ďalšie látky, ktoré síce nevidíme vchádzať do nášho organizmu, ale môžeme ich cítiť v podobe podráždenia slizníc očí, hrdla a nosa.
Kam teda so záhradným odpadom? Mulčujme a kompostujme. Pôda, ktorá nie je pokrytá zeleňou, rýchlo vysychá. To, čo vytrhneme, nechajme ležať na pôde ako prirodzenú ochranu pred slnkom a prerastajúcou burinou. Zlepší sa pórovitosť pôdy a schopnosť nasiaknuť a zadržať vodu. V konečnom dôsledku nebudeme musieť toľko plieť a zalievať.
Pozitívne vlastnosti kompostu sú dávno známe – nahrádza syntetické hnojivá, chráni pôdu pred eróziou, zadržiava vodu. Ale čo ak je záhradného odpadu príliš veľa? Určite nepatrí do nádob na zmesový odpad. Pretože by putoval na skládku, kde by svojím rozkladom prispieval k tvorbe metánu (silného skleníkového plynu). Prebytočný záhradný odpad dávame do nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu, priamo do kompostárne alebo ho môžeme aj darovať. Napríklad nejakému susedovi, ktorý si práve založil Záhon ROZUMA. Prečítajte si o ňom viac a možno aj vy zistíte, že to dá rozum.
Dopestovať si vlastné potraviny je parádny spôsob, ako zlepšovať kvalitu ovzdušia. Neobrábal ich traktor, neboli postrekované a umelo hnojené, nenacestovali kilometre loďou alebo kamiónom, neboli skladované v chladiacich boxoch a nevyrábal sa pre ne zbytočný obal. Dôležitý je aj pocit, že vieme, čo jeme. Malú záhradku si môžeme vytvoriť hoc aj na balkóne, parapete okna, pred panelákom či dokonca v nakličovacej miske.
Na výber máme aj veľa ďalších spôsobov, ako sa vyhnúť priemyselne pestovaným a spracovaným produktom. Napríklad ním môže byť lokálny dodávateľ či gazda, ktorému dôverujeme. Systémom debničiek nám môže sezónne vždy namiešať to, čo aktuálne rastie. Počuli ste o predaji z dvora či komunitných záhradách? Práve tie vznikajú aj popri našich sídliskách a tešia sa veľkej obľube. Už osvedčeným tipom môžu byť strešné záhrady, ktoré napr. aktuálne zásobujú aj niektoré nemocničné jedálne v USA.
Nahraďme tujový plot kvitnúcim alebo jedlým, nudný trávnik premeňme na pestrý koberec, založme si hoc i malú záhradku na okne či pod oknom, pretože...
„Ak máte záhradu a knižnicu, máte všetko, čo potrebujete.“ Marcus Tullius Cicero
Počet zapojených účastníkov
597
Výsledky
Užitočným pomocníkom pri výchove a vzdelávaní môže byť aj školský vermikompostér, o ktorý sa spoločne starajú deti v Základnej škole s materskou školou v Slovenskom Grobe (elokované pracovisko Tichá). Mini kompostér do triedy si z PET fľaše vyrobili deti v Materskej škole Podvysoká, aby mohli pozorovať, ako sa organický odpad postupne rozkladá.
Viac o výsledkoch
Ocenení účastníci
Martinko G. (ZŠ s MŠ Komenského v Poprade)kolektív žiakov a učiteľka Mária O: Spojená škola Spišský Štiavnik
Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú výlučne názormi autora/autorky/autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo CINEA.
Európska únia ani orgán poskytujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.
Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR.
