V našich pľúcach

Treba vedieť

Našu Zem obklopuje neviditeľná bunda alebo plášť – atmosféra, ktorá nás udržiava v teple, poskytuje nám vzduch pre naše pľúca, okrem toho sa v nej odohrávajú búrlivé javy a v neposlednom rade je našou ochrankyňou. Je to neviditeľná vrstva, ktorá sa rozprestiera od povrchu Zeme až po kozmický priestor, jej horná hranica nie je jasná a presná.

Atmosféru tvorí zmes plynov, ktoré nazývame vzduch. Jeho základnými zložkami sú dusík (78 %), kyslík (21 %), argón (1 %) a oxid uhličitý (0,03 %). Okrem toho je jeho súčasťou aj vodná para, metán a iné plyny (Dubcová a kol., 2019). Čo nám to vlastne visí nad hlavami?

Atmosféra je zložitý systém, ktorý sa skladá z piatich vrstiev, a tie sa navzájom ovplyvňujú. Každá z týchto vrstiev má svoje vlastné charakteristiky a zohráva dôležitú úlohu pri formovaní počasia a podnebia. Najnižšia a najdôležitejšia vrstva, nazývaná troposféra, sa nachádza v priamom kontakte so zemským povrchom. Vyskytuje sa tu prakticky všetka voda (99 %) nachádzajúca sa v atmosfére. Obsahuje 80 % z celkovej hmotnosti vzduchu, ktorý potrebujú rastliny a živočíchy, rovnako aj ľudia k svojej existencii. V tejto časti prebiehajú rôzne meteorologické procesy, tvorí sa oblačnosť a búrkové javy. Tieto procesy sú pre nás známe ako počasie. Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste. Je ovplyvňované šiestimi základnými meteorologickými prvkami: teplotou, tlakom a vlhkosťou vzduchu, oblačnosťou, smerom a rýchlosťou vetra. Ako druhá v poradí pokračuje stratosféra. V hornej časti stratosféry nájdeme veľmi dôležitú ozónovú vrstvu, ktorá funguje ako filter a pohlcuje väčšinu škodlivého ultrafialového slnečného žiarenia. Život, ako ho poznáme, by bez tejto ochrannej vrstvy nebol možný a celá naša planéta by sa pomaly „usmažila“. Mezosféra je štítom Zeme, vďaka ktorému zhorí väčšina meteoritov, ktoré sa snažia dostať na zemský povrch. Zaujímavosťou je, že táto vrstva je najchladnejšia –  teplota tu klesá až na - 90 °C. Z chladivej mezosféry prechádzame do najteplejšej časti atmosféry – termosféry, kde teplota siaha až na 1 500 °C. V tejto vrstve sa vytvára aj „dúha nočnej oblohy” –  krásna polárna žiara. Je tiež „domovom” Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorá obieha okolo Zeme. Exosféra – najvzdialenejšia vrstva od zemského povrchu, oddeľuje zvyšok atmosféry od vesmíru. Zemská gravitácia v tejto časti už stráca svoju silu, vytráca sa vzduch, ktorý nahrádzajú prevažne molekuly vodíka a hélia. Častice unikajú do okolitého, prázdneho a chladného priestoru –  vesmíru (NASA).  

Na túto krehkú rovnováhu atmosféry výrazne vplýva aj kvalita vzduchu, ktorá môže byť narušená rôznymi faktormi. A hoci sa môže zdať, že čistý vzduch je samozrejmosťou, história nám ukazuje, že boj s jeho znečistením nie je ničím novým. V antických spisoch a stredovekých kronikách nájdeme zmienky o znečistenom vzduchu, ktorý bol spôsobený dymom z ohnísk, rozkladajúcim sa odpadom na uliciach či znečistením z remeselných dielní. 

Častým zdrojom znečisťovania ovzdušia sú motorové vozidlá, ktoré využívame vo svojom každodennom živote, ale aj priemyselné zariadenia či spaľovacie zariadenia v domácnostiach. Okrem ľudskej činnosti sa na znečisťovaní ovzdušia podieľajú aj prírodné zdroje znečisťovania, ako sopečné erupcie, lesné požiare alebo napríklad aj piesočné búrky. Znečisťujúce látky v ovzduší, ktoré sa vypúšťajú do ovzdušia, nazývame emisie. Stav, kedy sú tieto látky v ovzduší už prítomné v ovzduší (ich obsah) sa nazýva kvalita ovzdušia. Hodnotí sa na základe prítomnosti rôznych znečisťujúcich látok, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie ľudí a ekosystémy. Medzi hlavné znečisťujúce látky v ovzduší patrí napr. oxid siričitý (SO₂), oxid dusičitý (NO₂), oxidy dusíka (NOₓ), oxid uhoľnatý (CO), prachové častice (PM₁₀ a PM_2,5), ozón (O₃)a benzo(a)pyrén (BaP).

Na Slovensku sa za posledných 30 rokov kvalita ovzdušia významne zlepšila, avšak na niektorých miestach nedosahuje požadovanú úroveň a stále patríme k najhorším krajinám v EÚ (Inštitút pre stratégie a analýzy). V roku 2024 určil SHMÚ metódou integrovaného posúdenia 450 obcí, ktoré sú výrazne ohrozené kvalitou ovzdušia. Najhoršou kvalitou ovzdušia sa spomedzi nich vyznačujú obce Plášťovce (Nitriansky kraj), Veľká Ida (Košický kraj) a mesto Jelšava (Banskobystrický kraj) (SHMÚ, 2024).

V roku 2023 Súdny dvor Európskej únie prijal rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe Európskej komisie z júna 2021 a rozhodol o tom, že Slovenská republika si nesplnila záväzky v oblasti kvality ovzdušia. Žaloba sa týka nedodržania limitných hodnôt prachových častíc PM₁₀, ku ktorým došlo v hodnotenom období rokov 2005 – 2019. Prijali sa legislatívne zmeny, ako zákon o ochrane ovzdušia (č. 146/2023 Z. z.), ktorého hlavným cieľom je zabezpečenie a udržanie dobrej kvality ovzdušia. 

Monitorovanie aktuálneho stavu a následné hodnotenie kvality ovzdušia zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Momentálne sa merania zabezpečujú na 53 stálych monitorovacích staniciach na celom území Slovenskej republiky. Slovensko je od roku 2020 zapojené do projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia. Tento projekt prispieva k zlepšeniu kvality ovzdušia na Slovensku rôznymi opatreniami, ako výsadba zelene, osveta obyvateľstva a podobne.

Znečistené ovzdušie má viacero negatívnych vplyvov na naše zdravie a životné prostredie. Jedným z nich je aj jeho prispievanie ku skleníkovému efektu a globálnemu otepľovaniu. Mnohé znečisťujúce látky v ovzduší sú zároveň aj skleníkovými plynmi. Pri spaľovaní fosílnych palív sa do okolia dostávajú oxidy síry (SOx), dusíka (NOx) a oxid uhličitý (CO₂), ktoré sa v zrážkovej vode začnú transformovať na slabé kyseliny a prostredníctvom dažďa a snehu sa dostávajú späť na zem.                                                                                                                       Mimoriadne znečistenie atmosféry, ktoré spôsobuje človek, nazývame smog. Ak sa náhle zvýši koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší, vzniká smogová situácia. Toto znečistenie poškodzuje ľudské zdravie a okolité ekosystémy. Závažným globálnym problémom je aj stenčovanie ozónovej vrstvy. V roku 1985 vedci objavili nad Antarktídou jej výrazné narušenie. Bolo spôsobené najmä používaním chemických látok obsahujúcich chlór, bróm a fluór, známych ako freóny. Tieto látky sa uvoľňovali do atmosféry a postupne rozkladali ozón. Freóny sa bežne používali v chladničkách, klimatizáciách a sprejoch. Vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, ku ktorému sa zaviazali takmer všetky štáty sveta, sa prijali opatrenia týkajúce sa výroby a zaobchádzania s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu. Ozónová diera sa zmenšuje a predpokladá sa, že ak by jej zotavovanie pokračovalo týmto tempom, v roku 2066 by sa mohla úplne obnoviť (CVTI SR, 2024).

Sila spoločnosti spočíva v sile jednotlivca. Chceme vo svojom okolí čisté ovzdušie? Buďme príkladom v každodennom živote. Každá malá zmena, ktorú urobíme, má význam. Každý z nás chce dýchať čistý vzduch.