V továrni

Treba vedieť

Naša Zem je spoločným domovom všetkých bytostí, ktoré na nej žijú. Dnes už vieme, že ekosystémy sú citlivé a navzájom prepojené, a človek, ktorý je súčasťou prírody, musí zvažovať dôsledky svojho konania s ohľadom na ochranu prírody a životného prostredia aj pre ďalšie generácie. Za posledné desaťročia ľudstvo dosiahlo významný technologický pokrok. Avšak pokiaľ sa ľudská spoločnosť príliš zameriava na zisk, a tým aj na nadmernú spotrebu tovarov a služieb, dochádza k znečisťovaniu pôdy, vody, ovzdušia a k ohrozeniu ľudského zdravia

Naša Zem je spoločným domovom všetkých bytostí, ktoré na nej žijú. Dnes už vieme, že ekosystémy sú citlivé a navzájom prepojené, a človek, ktorý je súčasťou prírody, musí zvažovať dôsledky svojho konania s ohľadom na ochranu prírody a životného prostredia aj pre ďalšie generácie. Za posledné desaťročia ľudstvo dosiahlo významný technologický pokrok. Avšak pokiaľ sa ľudská spoločnosť príliš zameriava na zisk, a tým aj na nadmernú spotrebu tovarov a služieb, dochádza k znečisťovaniu pôdy, vody, ovzdušia a k ohrozeniu ľudského zdravia.

Antropogénne alebo ľudskou činnosťou spôsobené znečistenie ovzdušia pochádza vo veľkej miere zo spaľovania fosílnych palív pri výrobe elektriny a tepla, z dopravy, z priemyslu a poľnohospodárstva, tiež zo spaľovania odpadu a z vykurovania domácností. Spôsob, akým sa ľudia a tovar prepravujú, ako vyrábajú elektrinu a teplo a ako vyrábajú a prepravujú potraviny predstavuje navzájom previazaný systém. Aké sú najvýznamnejšie odvetvia hospodárstva, ktoré vplývajú na kvalitu ovzdušia?

1. V poľnohospodárstve sú to emisie amoniaku najmä z chovu hospodárskych zvierat a pestovania plodín. Amoniak z poľnohospodárstva reaguje v ovzduší s ostatnými znečisťujúcimi látkami emitovanými napríklad z dopravy (oxidy dusíka), z energetiky a priemyselných procesov (sírany), čo vedie k vzniku tuhých častíc s priemerom najviac 2,5 mikrometrov (PM_2,5). Amoniak takto prispieva k tvorbe sekundárneho atmosférického aerosólu, a teda k zhoršovaniu kvality ovzdušia.

2. V priemyselných prevádzkach vznikajú rôzne znečisťujúce látky, ktoré prispievajú k tvorbe smogu s negatívnymi účinkami na zdravie a ekosystémy. Priemyselné prevádzky vo väčšinekrajín globálneho severu sú prísne regulované, na rozdiel od krajín na južnej pologuli, ktoré majú väčšinou menej prísne regulatívy a častokrát obmedzené zdroje na investície do moderných technológií znižujúcich únik emisií do ovzdušia.

Na Slovensku sú dlhodobo tradične zastúpené priemyselné odvetvia ako hutnícka výroba, výroba železa a ocele, výroba koksu a rafinérskych výrobkov, chemická výroba, stavebný priemysel a ďalšie. Pri priemyselnej výrobe sa do ovzdušia vplyvom manipulácie s materiálmi, ich skladovaním a prepravou, uvoľňujú prioritne prachové častice a oxidy síry. Ostatné látky sa do ovzdušia emitujú hlavne pri spaľovaní palív spojeným so samotnou výrobou. Výroba kovov patrí na Slovensku dlhodobo medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia. Najdôležitejšou kategóriou je výroba železa a ocele. Používanie rozpúšťadiel je tiež významným zdrojom emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC).

3. V energetike vznikajú najmä emisie oxidov síry (SO_X), oxidov dusíka (NO_X) a benzoapyrén (BaP). Prechodom na obnoviteľné zdroje energie, ako sú napr. solárne, veterné elektrárne, geotermálna energia dochádza k významnému znižovaniu emisií v tomto sektore.

4. V odpadovom hospodárstvepri rozkladaní odpadu na skládkach sa do ovzdušia uvoľňujú nemetánové prchavé organické látky a pri manipulácii s odpadom dochádza k uvoľňovaniu emisií prachových častíc. Pri spaľovaní odpadu sa uvoľňuje veľké množstvo energie a zároveň aj rôznych látok znečisťujúcich ovzdušie. V tomto prípade sú však emisie, ktoré pri spaľovaní vznikajú, zaradené do sektora energetika. Recyklácia odpadu nie je jediným udržateľným spôsobom likvidácie odpadu. Ďalším je kompostovanie akéhokoľvek organického odpadu, ako sú potraviny a záhradný odpad.

Hoci sa niekedy môže zdať, že jednotlivci na tieto procesy nemajú veľký vplyv, opak je pravdou. Práve naše každodenné rozhodnutia – čo jeme, ako cestujeme, čo kupujeme formujú a menia svet, v ktorom žijeme. Dnes stojíme pred výzvou, ale aj príležitosťou: začať sa správať ohľaduplnejšie k prírode, k sebe, k budúcim generáciám.

Predstavme si svet, kde potraviny necestujú tisíce kilometrov, ale rastú v našich záhradách,
na našich poliach. Kde pôda dýcha, voda je čistá a jedlo je zdravé a chutné. Takýto svet je možný aj našim pričinením – ak sa my, bežní spotrebitelia, rozhodneme podporiť lokálnych farmárov, kompostovať zvyšky pre zdravšiu pôdu, pestovať si vlastné plodiny a neplytvať potravinami.

Moderné technológie nám dávajú do rúk obrovskú moc. Môžeme vyrábať energiu aj zo slnka, vetra, vody či geotermálnych zdrojov. Môžeme zatepliť svoje domovy, používať úsporné spotrebiče a znížiť tak nielen účty, ale aj zlepšiť kvalitu ovzdušia. Každý solárny panel, každé tepelné čerpadlo je príkladom toho, že technológie a príroda môžu kráčať ruka v ruke.

Aj ako spotrebitelia vplývame na kvalitu ovzdušia. Mali by sme starostlivo zvažovať, čo kupujeme, z akej vzdialenosti to dovážame, kde a v akých podmienkach to bolo vyrobené, z čoho je to vyrobené, aký odpad z toho vznikne, vyhýbať sa jednorazovým či nekvalitným výrobkom a predchádzať vzniku odpadu.