ZATOČ s ODPADOM - EWOBOX - Environmentálna výchova v kocke

Nedokonalosť chutí

Zaujímavosti:

Dostali sme veľké množstvo príspevkov. Do výzvy sa v októbri zapojilo až 2 176 účastníkov a veruže chutilo každému. Mrkva v našej výzve jednoznačne bodovala, asi práve preto, že je to v záhrade najčastejšia zelenina, ktorá má zvláštny tvar. Poslali ste nám však aj rôzne iné druhy zeleniny a ovocia, napr. zaľúbené petržleny, srdiečkové zemiaky, paprikové náušnice, zeleninového panáčika, škvrnité banány či zamračené citróny.

Vaše úlovky pochádzali častokrát z vlastných záhradiek alebo lokálneho trhoviska. Priznali ste, že v obchodoch je celkom ťažké nájsť nedokonalé tvary. To svedčí o tom, že v obchodoch sú výberové plody. Niektorí ste zachraňovali aj popadané jabĺčka a hrušky zo záhrad. A tak skončili v kompótoch, vo výžive, v koláčoch alebo si na nich pochutnali aj zvieratá.

Vaše nápady sú nekonečné. Páči sa nám, že ste so zeleninou a ovocím pracovali aj ďalej. Spravili ste si krásne výstavy a ochutnávky v školách, vytvorili poučné plagáty, zaujímavé prezentácie na tému neplytvania potravín, uvarili dobrú polievku, spravili šaláty alebo odšťavili skvelú vitamínovú bombu vo forme džúsu.

Teší nás, že túto výzvu pokladáte za veľmi užitočnú a aktuálnu. ,,Nedokonalá” zelenina a ovocie vám chutili rovnako dobre, ak nie lepšie. Aj takýmto spôsobom ste mohli prispieť k eliminácii odpadu v domácnosti.

Vaše bezprostredné reakcie:

Na tvare zeleniny alebo ovocia nezáleží, pretože aj tak chutia rovnako a obsahujú rovnaké množstvo vitamínov.
Adriana H.

Výzva je super, som, rada, že sa na to poukazuje. Osobne som v bežnom obchode mala problém nájsť "škaredú" zeleninu či ovocie, ale na trhu nie. Zelenina bola výborná, niet nad domácu poctivo vypestovanú zeleninu, hoci bola čiastočne chrobačná, menšia, zakrivená, ale chutnejšia, než z bežného obchodu.
Katarína B.

Výzva ma bavila a uvedomil som si, že nie každá zelenina sa dostane na trh iba kvôli výzoru. Takto zbytočne plytváme jedlom.
Maroš T.

Ovocie (jablko a hruška) mi chutili, boli šťavnaté. Zelenina (mrkva, petržlen) tiež svieže. Stačilo obkrojiť, očistiť a zjesť s plno vitamínmi. Kiež by to realizovali viacerí ľudia a nemrhali zdravými potravinami.
Kristián R.

Jabĺčko, hoci nedokonalé, bolo úžasne sladké a bol z neho aj výborný jablkový mušt!
Tamara B.

V škole sme urobili výstavu doma dopestovaných plodov, unikát bola cvikla s obvodom 60 cm.
Zuzana K.

Deti týždeň do školy nosili ovocie a zeleninu rôznych tvarov a veľkostí. Posledný deň sme si ich rozkrájali a na desiatu si rozdelili jabĺčka a iné. Chutilo im aj viac ako z obchodu.
Jana V.

Na tuto úlohu som si vybrala jablko z trhoviska, ktoré na prvý pohľad vyzerá obité, vysušené a že nebude chutné, no naopak, chutilo veľmi dobre a potvrdilo sa, že sa nedá vždy orientovať podľa vonkajšieho vzhľadu potravín.
Linda S. Š.

Zistil som, že táto veľká mrkva, ktorá nespĺňa kritéria krásy, chutí úplne rovnako ako obyčajná. Moja babka hovorievala, že takáto výnimočná mrkva prináša dokonca šťastie.
Matúš T.

Treba vedieť

Čo je ODPAD a kto je zaň zodpovedný? Odpoveď by sa menila podľa doby, v ktorej by sme žili. Boli časy, keď toto slovo ani neexistovalo. Boli obdobia, nie tak dávno minulé, keď sa plytvalo minimálne, lokálne a komunitne.

Dospeli sme aj do štádia, so začiatkom počas priemyselnej revolúcie, kedy sme verili v nevyčerpateľnosť zdrojov a neobmedzený rast. V tomto ekonomickom režime bol odpad chcený a žiadaný. VIAC vyrábať na jednej strane si žiadalo VIAC vyhadzovať na strane druhej. Skonštruovali sme globálnu mašinu na výrobu odpadu, tzv. systém zober – vyrob – použi - vyhoď alebo lineárnu ekonomiku rastu, ktorá nám mala naplniť predstavu o blahobyte na Zemi. A hoci už žijeme v inej dobe, „mašina“ funguje ďalej. Kam nás doviedla, posúďte sami...

Pomer odpadu a produktu je 9:1. Odpad vzniká v každej fáze života produktu – od ťažby, cez výrobu, distribúciu, spotrebu, až po jeho zneškodnenie. Nielen ten štandardný (tuhý, kvapalný a plynný), ale aj ľudský. Iba 20 % populácie spotrebúva približne 80 % všetkých prírodných zdrojov. Druhy vymierajú 100-násobne rýchlejšie ako bez činnosti človeka. Životný štýl vyspelých krajín dosahuje ekologickú stopu na úrovni 3 až 9 planét. Iba 1 % populácie prispieva emisiami oxidu uhličitého 2-krát viac než zvyšok sveta. Až 40 % ľudí žije v chudobe a ich číslo rastie. Môžeme konštatovať, že náš rozvoj rozhodne nie je udržateľný ani spravodlivý.

Vitajte v novej geologickej epoche Zeme nazvanej Antropocén, konštatuje Správa o ľudskom rozvoji (UNDP, 2020). Doby, v ktorej dominantným rizikom pre naše prežitie sme my sami. Na jej začiatku stojíme pred výzvou: Ako spojíme ľudský rozvoj s regeneráciou životného prostredia a nie s jeho drancovaním?

Dôležité je povedať, že cesta existuje. Je v prírode a je v nás. Predstavte si systém, v ktorom suroviny neustále kolujú, ktorý neplytvá, nie je toxický, nevytvára odpad, podporuje život a jeho rozmanitosť. Čo vám to pripomína? ...miliardy rokov osvedčený prírodný spôsob hospodárenia, ktorého sme sami súčasťou. Postupne rastie globálny tlak a úsilie o etablovanie nového modelu, tzv. obehovej ekonomiky, resp. hospodárstva, inšpirovaného prírodnými systémami. V najbližších desaťročiach bude našou stávkou na budúcnosť.

Odpadová „mašina“, ktorú sme vytvorili v dobe minulej, však stále zotrvačne funguje ďalej. No jedine my ju dokážeme preprogramovať. Ako jednotlivci máme dve možnosti: 1. zvaliť vinu na systém a fungovať ako obvykle alebo 2. uvedomiť si, že systém sme my. Sme politici, manažéri, učitelia, spotrebitelia, ktorí majú každý deň v rukách moc tvarovať ho a meniť.

Odpoveď na úvodnú otázku preto v súčasnej dobe znie: „Chyba nie je v našich hviezdach, ale v nás samotných.“ (Shakespear v diele Julius Caesar)