ZATOČ s ODPADOM - EWOBOX - Environmentálna výchova v kocke

Retro vreckovky

Zaujímavosti:

Sme radi, že vás výzva zaujala. Dostali sme celkom pekné množstvo rôznych retro vreckoviek, ktoré ste našli nielen vo vašich šuplíkoch a skriniach, ale aj u vašich známych a hlavne starých rodičov. Niektoré zbierky detských či dospeláckych vrecoviek sú ozaj unikátne.

Tí, ktorí sa do výzvy naplno zapojili, nám prezradili, že používaním retro vreckoviek alebo textílnych utierok ušetrili desiatky až stovky vreckoviek a papierových utierok. Našli sa však aj takí, ktorí by sa do výzvy nezapojili, lebo im to príde z hľadiska hygieny nesprávne. Avšak väčšina z vás v kuchyni používa textilné utierky a nie papierové.

Tešia nás aj reakcie tých, ktorí si alternatívy osvojili a budú ich používať aj naďalej. Prekvapili nás hlavne účastníci, ktorí si svoje vreckovky vyrobili sami.

Ďakujeme veľmi pekne všetkým, ktorí ste sa zapojili. Veríme, že si túto zmenu osvojíte a budete ju i naďalej využívať vo svojom živote.

Vaše bezprostredné reakcie:

Ja používam nielen látkové vreckovky už od malička, ale taktiež používame u nás doma iba látkove utierky, a to tiež už nespočetne veľa rokov. Lebo je to výhoda, či už že ich stačí iba oprať a nemusíme kupovať nové, ale že aj dobre šetria životné prostredie.
Lukáš B.

Používame ich denne už niekoľko rokov odkedy deti začali s príkrmami a bolo veľa utierania pusiniek a stolov. Keď vyrástli, padli za obeť aj plienky a dnes slúžia ako utierky, handričky, vreckovky, bábikine plienky či podbradníčky, a tie už zničené a deravé ako jednorazovky na príliš špinavé prace s chémiou. Týždenne perieme minimálne 50 ks, ak soplime, tak výrazne viac.
Zuzana P.

Žiaci dostali za úlohu poprosiť svojich rodičov a starých rodičov, aby im pohľadali vreckovky, ktoré v minulosti používali. Počas výzvy sme takto ušetrili asi 8 veľkých balení hygienických vreckoviek.
– Lívia C.

Počas výzvy som ušetrila cca. 6 balíčkov papierových vreckoviek.
Karin L. M

Počas nádchy sa dá ušetriť približne 50 až 100 papierových vreckoviek.
Dominika L. M

Žiaci zistili, že 1 textilná vreckovka nahradila 10 kusov papierových vreckoviek.
Monika V.

Retro kúsky deti v našej materskej škole veľmi ocenili. Samé deti sa priznali, že takéto retro vreckovky vidia po prvýkrát, a to ešte v takýchto krásnych vzoroch s obrázkami.
MŠ Bystré.

Môj otec vôbec nepoužíva papierové vreckovky. Ja som ušetrila asi 5 balíčkov používaním látkových vreckoviek.
Veronika

Dievčatá z 5. a 6. ročníka ZŠ Rejdová sa pokúsili vyrobiť si vlastné vreckovky. Keďže začína sezóna pre alergikov, je ťažké spočítať koľko papierových vreckoviek ušetrili, ale pokojne by sme mohli rátať balíček na dieťa denne. Ak ste výzvu nazvali papierové trampoty, tak môžeme povedať, že my sme mali trampoty s vyšívaním :D dievčatá na ňom musia ešte popracovať, lebo ich tá ihla veru vytrápila. Nakoniec sme si vzali na pomoc šijací stroj. A aby vreckovky neboli ,,iba” vreckovky, rozhodli sme sa dať im aj iný ,,rozmer” a to taký, že na každú vreckovku si dievčatá fixami na textil napísali krásne motto o prírode. Nie sú dokonalé, ani vyčačkané, ale dievčatá sa snažili a vreckovky vyrobia aj pre svojich blízkych. Ďakujeme za výzvu
ZŠ Rejdová

Treba vedieť

Čo je ODPAD a kto je zaň zodpovedný? Odpoveď by sa menila podľa doby, v ktorej by sme žili. Boli časy, keď toto slovo ani neexistovalo. Boli obdobia, nie tak dávno minulé, keď sa plytvalo minimálne, lokálne a komunitne.

Dospeli sme aj do štádia, so začiatkom počas priemyselnej revolúcie, kedy sme verili v nevyčerpateľnosť zdrojov a neobmedzený rast. V tomto ekonomickom režime bol odpad chcený a žiadaný. VIAC vyrábať na jednej strane si žiadalo VIAC vyhadzovať na strane druhej. Skonštruovali sme globálnu mašinu na výrobu odpadu, tzv. systém zober – vyrob – použi - vyhoď alebo lineárnu ekonomiku rastu, ktorá nám mala naplniť predstavu o blahobyte na Zemi. A hoci už žijeme v inej dobe, „mašina“ funguje ďalej. Kam nás doviedla, posúďte sami...

Pomer odpadu a produktu je 9:1. Odpad vzniká v každej fáze života produktu – od ťažby, cez výrobu, distribúciu, spotrebu, až po jeho zneškodnenie. Nielen ten štandardný (tuhý, kvapalný a plynný), ale aj ľudský. Iba 20 % populácie spotrebúva približne 80 % všetkých prírodných zdrojov. Druhy vymierajú 100-násobne rýchlejšie ako bez činnosti človeka. Životný štýl vyspelých krajín dosahuje ekologickú stopu na úrovni 3 až 9 planét. Iba 1 % populácie prispieva emisiami oxidu uhličitého 2-krát viac než zvyšok sveta. Až 40 % ľudí žije v chudobe a ich číslo rastie. Môžeme konštatovať, že náš rozvoj rozhodne nie je udržateľný ani spravodlivý.

Vitajte v novej geologickej epoche Zeme nazvanej Antropocén, konštatuje Správa o ľudskom rozvoji (UNDP, 2020). Doby, v ktorej dominantným rizikom pre naše prežitie sme my sami. Na jej začiatku stojíme pred výzvou: Ako spojíme ľudský rozvoj s regeneráciou životného prostredia a nie s jeho drancovaním?

Dôležité je povedať, že cesta existuje. Je v prírode a je v nás. Predstavte si systém, v ktorom suroviny neustále kolujú, ktorý neplytvá, nie je toxický, nevytvára odpad, podporuje život a jeho rozmanitosť. Čo vám to pripomína? ...miliardy rokov osvedčený prírodný spôsob hospodárenia, ktorého sme sami súčasťou. Postupne rastie globálny tlak a úsilie o etablovanie nového modelu, tzv. obehovej ekonomiky, resp. hospodárstva, inšpirovaného prírodnými systémami. V najbližších desaťročiach bude našou stávkou na budúcnosť.

Odpadová „mašina“, ktorú sme vytvorili v dobe minulej, však stále zotrvačne funguje ďalej. No jedine my ju dokážeme preprogramovať. Ako jednotlivci máme dve možnosti: 1. zvaliť vinu na systém a fungovať ako obvykle alebo 2. uvedomiť si, že systém sme my. Sme politici, manažéri, učitelia, spotrebitelia, ktorí majú každý deň v rukách moc tvarovať ho a meniť.

Odpoveď na úvodnú otázku preto v súčasnej dobe znie: „Chyba nie je v našich hviezdach, ale v nás samotných.“ (Shakespear v diele Julius Caesar)